Stručná história okuliarov

Napísal/a: Colin Asher 11. 3. 2026

Radi by sme sa v tomto článku bližšie pozreli na jeden z najväčších vynálezov všetkých čias. Čo to je, pýtate sa. No predsa okuliare, samozrejme! Je načase, aby sme sa na chvíľu zastavili a ocenili zložitú históriu, ktorá priniesla okuliare na naše oči.

Éra pred okuliarmi (pred 13. storočím)

Okuliare sa na Východe a na Západe vyvíjali odlišným spôsobom, no pred 13. storočím bolo všeobecne veľmi ťažké nájsť niečo, čo by akokoľvek zlepšilo zrak. Keďže trvalo dlho, kým sa objavili pomôcky na zlepšenie zraku, ktoré sa nosili na tvári, najlepšou voľbou po dobu niekoľkých storočí boli čitateľské kamene. Tieto vyhladené kúsky vyrobené z kryštalických hornín alebo skla sa držali nad textom, aby zväčšili písmená, a širšie využitie si získali až v 12. storočí.¹

Ďalším dôkazom o raných vizuálnych pomôckach je často spomínaná anekdota o cisárovi Nerovi, ktorý používal vyleštený zelený smaragd na priblíženie diania v Koloseu – hoci mu možno v skutočnosti slúžil len na ochranu očí pred slnkom. Významný dôkaz vývoja okuliarov sa objavuje u Číňanov, ktorí už v čase Konfucia, okolo roku 500 pred n. l., používali istú formu slnečných okuliarov s farebnými kryštálmi. Najmä na Východe existujú dôkazy, že okuliare na ochranu pred slnkom alebo jednoducho ako ozdoba predchádzali okuliarom na korekciu zraku.²

Niečo podobné okuliarom sa vyskytovalo aj u Inuitov a Yupikov z Aljašky a iných arktických regiónov, ktorí museli bojovať s odrazmi slnka od snehu. Najmenej od roku 1000 n. l. vyrábali arktické národy slnečné okuliare z mrožovej kosti bez skiel, no s tenkými štrbinami na pozeranie, ktoré účinne blokovali väčšinu odleskov snehu.³ Tieto krásne vyrezávané tienidlá boli často upevnené na hlave koženou šnúrkou,⁴ čím výrazne predbehli svoju dobu, keďže o chvíľu zistíme, že dizajn okuliarov sa po stáročia vyhýbal priamym spôsobom upevnenia na hlave.

Rané okuliare (13. – 15. storočie)

Vznik prvých korekčných okuliarov sa často datuje v druhej polovici 13. storočia v Taliansku, hoci v Číne sa pravdepodobne objavili ešte skôr. Ostrov Murano neďaleko Benátok bol domovom tajných, moderných sklárskych dielní, ktoré vyrábali prvé okuliare v Európe.⁵

Používanie okuliarov si následne získalo popularitu medzi mníchmi v 14. storočí, ktorí ich používali na čítanie a prepisovanie textu. Tieto rané okuliare však mali vždy konvexné šošovky, ktoré pomáhali zväčšovať videnie na blízko, nie na diaľku. Vďaka rozmachu tlače v 50. rokoch 15. storočia nová hromadná výroba čitateľského materiálu vyvolala celkový nárast výroby okuliarov.

Správny dizajn okuliarov bol v tej dobe ešte vzdialený. Medzi rôznymi pokusmi nám história priniesla pince-nez, slávny dandy doplnok určený na uchytenie na nos; ručné lorgnettes, doplnok do tanečnej sály určený na módne ležérne použitie; a monokel, historicky evokujúcu jednú šošovku, ktorú v očnej jamke držala čistá sila vôle. Je zrejmé, že dizajn okuliarov sa v priebehu storočí menil, čo často viedlo ku komickým výsledkom, ktoré zakúsili tiež mnohé iné nezabudnuteľné vynálezy, ako napríklad bicykel.

Časová os okuliarov s monoklom, pince-nez a lorgnetami

Pokroky v oblasti šošoviek a rámov (16. – 19. storočie)

Pokiaľ ide o videnie na diaľku a jeho pochopenie, prvé písomné vysvetlenie toho, prečo konvexné a konkávne šošovky produkujú odlišné optické výsledky, ktoré viedlo k vzniku šošoviek na videnie na diaľku, pripisujeme nemeckému astronómovi a polyhistorovi Johannesovi Keplerovi v roku 1604.⁶ Ale dokonalé spojenie rámu a okuliarových šošoviek sa v západnej spoločnosti, najmä v tej bohatej, ešte stále neujalo.

Prečo sa spoločnosť tak dlho uspokojovala s okuliarmi, ktoré bolo treba držať rukou alebo ktoré držali na mieste len veľmi neistým spôsobom? Dôvody, prečo uplynuli storočia, kým sa objavil klasický dizajn okuliarov – dve stranice vedúce pozdĺž hlavy – sa často nespomínajú.

Jedným z vysvetlení môže byť nepohodlie pri nosení okuliarov pod obrovskými umelými parochňami, ktoré sa v tej dobe nosili a ktoré vraj silno tlačili na hlavu. Historický kontext poukazuje aj na stigmu spojenú s nosením okuliarov – so zmenou vzhľadu tváre –, čo naznačuje, že tí, ktorí ich potrebovali, si ich elegantne zložili hneď, ako ich už nepotrebovali. To by vysvetľovalo renesanciu pince-nez a monokla vo viktoriánskej ére, a to dlho po tom, čo sa už bežné okuliare stali normálnou súčasťou života.⁷ Naopak, v Číne boli okuliare znakom dôstojnosti a v priebehu histórie sa častejšie viazali na šnúrku.⁸

Na pomoc Európe prišiel podnikavý Edward Scarlett. V tých zriedkavých prípadoch, keď sa niekto zastaví, aby ocenil zásluhy za záchranu dizajnu okuliarov na Západe, zvyčajne spomenie práve pána Scarletta, ktorý sa v roku 1727 vo svojom londýnskom obchode konečne rozhodol vyrábať okuliare, ktoré sa dali nosiť – s dvoma oceľovými stranicami spojenými pántmi, ktoré obopínali boky hlavy a držali okuliare na mieste.⁹ Vzhľadom na to, čo pán Scarlett urobil pre dizajn okuliarov, by mal byť určite oveľa známejší.

Keďže však pán Scarlett nepomohol vytvoriť základ americkej demokracie, zvyčajne ho zatieni práve jeden z otcov zakladateľov Spojených štátov Benjamin Franklin, ktorý sa zároveň považuje za symbol vývoja okuliarov. Franklin je často považovaný za vynálezcu bifokálnych okuliarov v roku 1784, keď napísal, že si dal rozrezať na polovicu šošovky na čítanie a na diaľku a spojiť ich dohromady. Podobne ako v prípade mnohých legendárnych pripisovaní vynálezcovstva, niektorí pochybujú o jeho správnosti. Hoci je možné, že Franklin nebol jediným človekom, ktorý prišiel s touto myšlienkou,¹⁰ pravda môže byť ešte podivnejšia, než sa všeobecne vie, keďže existujú aj dôkazy o tom, že Franklin diskutoval o bifokálnych okuliaroch už v roku 1724 – približne päťdesiat rokov pred ich údajným vynálezom.¹¹ Franklin počas svojho života s hrdosťou nosil bifokálne okuliare a s radosťou nechal tento vynález rozšíriť sa v spoločnosti bez toho, aby z toho mal osobný prospech.

Korekciu astigmatizmu zaviedol neskôr v roku 1801 Thomas Young, ktorý ako prvý opísal tento stav. Young vyvinul jemne valcovité šošovky na korekciu skreslenia a predpisy na okuliare dodnes obsahujú pole, v ktorom sa údáva korekcia astigmatizmu.¹²

Modernizácia okuliarov (20. storočie a neskôr)

V 20. storočí sa začali používať nové syntetické materiály na výrobu rámov okuliarov a objavilo sa mnoho štýlov, ako napríklad pilotky a cat eye ktoré sú aj v dnešnom svete naďalej obľúbené.

Model bifokálnych okuliarov sa vyvíjal aj v 50. rokoch 20. storočia, keď sa začali používať progresívne sklá, čím sa prekonali obmedzenia bifokálnych okuliarov s rozdelenou rovinou a dosiahlo sa plynulejší prechod medzi zornými poľami.

Okuliare sa aj dnes neustále vyvíjajú, čo sa týka ich tvaru aj funkcie. Napríklad, počítačové okuliare alebo okuliare proti modrému svetlu, ktoré vznikli vďaka tomu, ako ľudia používajú digitálne obrazovky. Je ťažké uveriť, že po 800 storočiach sa technológia okuliarov stále vyvíja a prináša nám nové veci, ktoré môžeme oceniť.

Zdroje

^{1. Rosenthal, William J. M.D. (1996). Spectacles and Other Vision Aids: A History and Guide to Collecting. Norman Publishing. p. 230}

^{2. Rosenthal 1996, p. 26}

^{3. Rosenthal 1996, p. 278}

^{4. Smithsonian, These Snow Goggles Demonstrate Thousands of Years...}

^{5. Original Murano Glass Furnace & Showroom, The History of Murano Glass...}

^{6. University of Reading Special Collections, Johannes Kepler – Astronomiae Pars Optica}

^{7. Rosenthal 1996, p. 231}

^{8. Rosenthal 1996, p. 65-66}

^{9. Ed Scarlett, Inventor of the Spectacle Frame}

^{10. The College of Optometrists, The Inventor of Bifocals?}

^{11. The National Library of Medicine, The invention and early manufacture of bifocals}